19. januára sa v Liptovskom Trnovci konal už tretí ročník Mágania na Liptove, ktoré zorganizovalo združenie LIPA. Dátum nebol náhodne vybraný, nakoľko práve v tomto období voda mení svoju štruktúru, hustotu a pH. Má to byť spôsobené momentálnou polohou Zeme vo vesmíre v týchto dňoch.
Tento deň slávili naši predkovia ako „vodokres“ a dodnes sa dochoval v právoslavnej cirkvi. Momentálne zažíva oživenie či „kriesenie“ aj u nás. Už naši predkovia verili (vedeli?), že v tieto dni sa voda stáva živou a má blahodárne účinky, čo neskôr potrvdili aj vedecké štúdie a pozorovania.
V tento deň ľudia chodia k prameňom potokov, kúpu sa v otvorenej vode, pijú vodu zo studničiek či si ju odkladajú.



Tretieho ročníku sa v značnom počte zúčastnili i Likavskí ĽadoBorci, ktorým sa minulý rok podujatie veľmi páčilo. Zatiaľ čo minulý rok bol 19. január bez snehu a ľadu ale zato bolo 2°C a fúkal nepríjemný vietor, tento rok bol iný. Liptovská Mara spustená mnoho metrov od brehu, súvislá vrstva asi dvojcentimetrového ľadu, všetko malo rovnakú modro-sivú farbu. Voda i hmla. Čarovný priestor, vodná hladina sa tratila v neznámych ďiaľkach.
Bolo treba preboriť sa ľadom a vytvoriť dostatočnú plochu pre väčšie množstvo ľudí. To sme dosiahli pomocou rýľu, sekier či vlastnou váhou a rukami. Po prelomení ľadu sme zistili, že sa treba preboriť i bahnom na dne, do ktorého sa noha zaborila i 20 centimetrov. Napokon sa podarilo vysekať dostatočnú plochu a kto chcel, mohol sa okúpať.


Po niekoľkých minútach a piesňach vo vode nasledovalo pohostenie teplým čajom. Po ňom nasledoval kultúrny program u rodiny Bullovej v Liptovskom Trnovci, kde už bola pripravená šošovica. Mnohí tiež priniesli pohostenie a domáce pochutiny rôzneho druhu. Po zahriatí sa, najedení a pár rozhovoroch nasledoval kultúrny program. Tentokrát to neťahal len jeden hudobník, ale až traja. Jeden harmoniky a píšťaly, druhý bubon, tretí gitara … a ostatní samozrejme spev. Keď už sa podávala tá šošovica, začali sme piesňou zo Sváka Ragana „Dočkajte Myjavani“.



V rozhovoroch tiež niekoľkí zvažovali, keďže sa nachádzame v období fašiangov, (slov. masopustu) výjazd na festival klobás za krajanmi vo Vojvodine. Podujatie bolo veľmi príjemné a je dobré keď sa ľudia stretávajú a spoločne žijú, najmä v dnešnom svete usúkromneného človeka, pre ktorého je neraz celým vesmírom len jeho obydlie a rodina, nehovoriac o pixelovom vesmíre v obrazovkách, ktorý je pre neho dôležitejší ako ten hmatateľný. Všetko ostatné je tak cudzie, že sa človek súkromného typu neraz nevie ani len odzdraviť.
Chvála organizátorom a tešíme sa na ďalší ročník.
S láskou a úctou,
Stanislav