Po roku sme v kultúrnom dome v Nezbudskej Lúčke opäť privítali znovuzrodenie svetla. Tento rok vyšiel Slnovrat na sobotu, takže sme nové Slnko vítali v deň keď sa zrodilo. Oslava to nebola hocijaká. Veď do kultúrneho domu patrí kultúra.
Keďže nestaviame organizačné pyramídy, ale skôr kruhové hradiská – rondely, prejavilo sa to aj v príprave slávnostného dňa. Každý robil čo najlepšie vedel, každý si zobral na starosti niektorú oblasť.
Ta umí to a ten zas tohle….
Niekto vybavil priestory, iní chystali guláš, piekli prasa, ďalší sa postarali o lukostreľbu pre deti, ženy pred týmto dňom piekli koláče a chleby do bufetu a ku gulášu, niektorí chlapi zas navarili domáceho piva. Iní chystali výzdobu, venovali sa deťom v detských dielňach. Ďalší chystali obrady, prispeli troškou muziky, pani krojárka z Liptova zhotovila masku Roda, remeselníci predvádzali vonku i dnu svoje remeslá – tokári, kováči, priadky, medovnikárky…
Mnohí pomohli i svojim dobrovoľným príspevkom pri vstupe, iní darovali výrobky na predaj, miestne žilinské rádio vysielalo pravidelne upútavky a spravili s nami aj krátky rozhovor-pozvánku. Na Kysuciach sme v predstihu spoločne cvičili piesne i choreografiu obradov. Celý slávnostný deň bol našim spoločným – a vydareným – dielom. Za čo všetkým ešte raz patrí veľká CHVÁLA ! A chvála patrí tiež pracovníkom obecného úradu v Nezbudskej Lúčke a osobne p. starostovi Vladislavovi Lodererovi, ktorý nám už pravidelne vychádza v ústrety a poskytuje nevyhnutnú pomoc.
Remeslo rýdze…
Od obeda sa priestor pred kultúrnym domom a sála začali plniť remeselnými stánkami. Dali sa kúpiť len remeselné výrobky či potraviny. Výrobky z dreva, kože, kovu, vlnenej priadze, domáci kváskový chlieb, pivo, medovníky, poctivé víno ale tiež guláš z domácich zdrojov. Na ražni sa točilo prasiatko. Zakúpiť sa dali i pohľadnice k sviatkom jari a prírodný vedomecký časník s obnovenými slovanskými menami a názvami mesiacov. Pri vstupe do priestorov sa nachádzala výstava nášho maliara Petra Žuffu. A nie len výstava – aj Peťo tu bol.






Krátky výlet do Vojvodiny…
Okolo tretej, keď sa najkratší deň chýlil ku koncu, už bola pripravená premietačka. Tí, ktorí boli v sále si pozreli päťdesiatminútový amatérsky dokument zo slovenskej dediny Kysáč v Srbsku, ktorú na pozvanie rodáka Pavla Chrťana navštívil Stanislav. Ten počas návštevy zachytil miestny život. Nakrúcali v Etno dome, navštívili kysáčanku Máriu Petríkovú, ktorá chodí každý deň v kroji. Zavítali na skúšku miestneho Folklórneho súboru Vreteno, ktorý sa akurát pripravoval na odchod do Očovej. Paľko ukázal aj povalu u Márii Kohútovej, kde dorábali pravú kysáčsku papriku a previedol hostí ďalšími zaujímavosťami obce.
Ľudová pieseň…
Kultúrny program otvorila novodrevná koleda „Pásli ovce valasi“, ktorú sme si opäť zaspievali spoločne. Nasledovali prevažne slovenské ľudové piesne z rôznych kútov krajiny. Zneli harmoniky, drumble, koncovky, doby… a samozrejme hlasy. Muzikanti z dFS Liptov ochoreli a tak Stanislav s Alenkou, Horanom a ďalšími potiahli aj za nich.





Z iskry svet …
K osemnástej hodine sa priestor kultúrneho domu začal čoraz viac zapĺňať. O chvíľu sa zhaslo, zatvoril sa bufet. Uprostred veľkého kruhu narazila ocieľka na kameň. Stvorila iskru, ktorá dopadla na práchno. Z práchna a slamy vznikol oheň, ktorý obradník zachytil na sviečku. Od neho zapálil posvätné bylinky a po Slnku očistil kruh. Potom vyslovil niekoľko viet o význame zimného Slnovratu, o dôležitosti svetla pre našich predkov, ktorí ešte nepoznali svetlo umelé.
Tieto vnemy má človek dnešného typu prebité inými – viac vníma technológie, obrazovky a stroje okolo seba a neraz sa na ne aj plne namotá, svet pixelov pre neho prestavuje celý vesmír. Naše tváre čoraz viac osvetľuje obrazovka. Zdôraznil duchovnú podstatu Slnovratu, znovuzrodenie. . Aj týždeň a aj mesiac po slnovrate bude ešte tma, no podstatné je, že svetlo víťazí. Preto aj všetky ochranné úkony proti negatívnym silám sa robili do Slnovratu, po ňom už nie. V úplnej tme vidno aj svetlo malej iskry od ocieľky. Malé svetielko v tme, ktoré postupne rastie a bude také svetlé, až sa dá nazvať Svetom.


Keď človek začne gazdovať a hospodáriť, kolo roka, živly a sily, svetlo a tmu zrazu začne viac vnímať – zdôraznil a tiež zdôraznil že v dnešných dobách je potrebné obdobie vlády Moreny využívať na osobný rozvoj, na prácu s duchom, ale i telom, keďže to má napokon spätné pôsobenie i na ducha.
Ďalej vyslovil myšlienky, že k pôvodnému duchovnu sa vraciame s láskou, s dobrou tvorivou živou. Nie so zlosťou ani bojom proti niekomu či niečomu, lebo to väčšinou končí v duchovných plytčinách, niekde medzi búchaním sa do hrude a komentovaním politiky. „Keď sa človek neustále búcha do hrude, potom nemá mnoho času s tými rukami aj niečo vytvoriť“ – ukončil odsek obradník.
Pochválili v kruhu živly, sily…. obradom koláča – svargovníka otvorili hodovný stôl. Pre niektorých to bolo prvé jedlo dňa, alebo i po niekoľkých dňoch. Aj na Slnovrat – pokiaľ ho berieme vážne a nie len ako byrokratický úkon, či pokus o historickú rekonštrukciu – sa treba sústreďovať a pripravovať. Vnímať prichádzajúce Slnko, privítať ho napríklad na hore, odpojiť dušu od rôznych namotávok, telo očistiť cez živly aj pôstom. Hodovný stôl bol plný domácich dobrôt, ktoré sme si priniesli. Dobroty na stôl poslali aj takí, ktorým sa nedalo prísť osobne.
Voláme Roda starého…
Po nejakom čase sa nad živý oheň postavili dvaja obradníci s lieskami. Udali tep, pripojila sa kapela – privolali sme RODa, ktorý predstavuje zrod, počiatok. Štyria obradníci ho priniesli na skrížených paliciach. Rod zvestoval nové svetlo. Obradníci si odpálili živý oheň a po Slnku ho rozniesli na štyri svetové strany – odpaľovali oheň v kruhu stojacim bytostiam. Následne sa tento kruh začal hýbať po Slnku. V strede kruhu stál ROD.





Pár drumbleniec …
Stanislav básňou o drumbli – úryvkom zo Sládkovičovho Detvana – uviedol kapelu Varkocs, ktorá sa postarala o dobrú večernú zábavu. Tancovali dospelí i deti. Najmä tí, ktorí túto kapelu nepoznajú nevychádzali z údivu, čo za zvuky to dokáže taká drumbľa vydať – a Erik, ten to s drumbľou naozaj vie. K záveru sa k stálemu hosťovi – Belfymu pridal ešte Stanislav s harmonikami.




Voľná vrava pokračovala do noci, na voľnom pódiu ešte zneli gajdy, doby a mandolína, ktorú priniesol jeden návštevníkov. Veríme, že takto obohatí aj naše ďalšie podujatia. Napríklad na slávnosti vítania jari, na ktoré vás už teraz pozývame.