Amager naturpark – prírodná rezervácia pod Kodaňou

V roku 2018 som pracovne v niekoľkých turnusoch navštívil mesto Kodaň. Toto mesto sa mi veľmi pozdávalo a to z niekoľkých dôvodov – bolo tu veľa možností aktívneho trávenia voľného času. Nie len pre mňa, lebo ja som ho toľko nemal, iba od soboty obeda a potom celú nedeľu. Myslím tým všeobecne pre obyvateľov tohto mesta. Ostrov Amager, vôbec neprekypoval komerciou a konzumom ako sme zvyknutí z našich končín. Nebolo tam toľko Lidlov a Kauflandov alebo nákupných centier ako u nás. To tam bolo len jedno. Zato tam bolo veľa možností pre prechádzku alebo šport. V tomto vidím inšpiráciu aj pre našu krajinu, ktorá už tri dekády kráča opačným smerom.

Dobrý dojem – a to naozaj musím verejne napísať, lebo haniť vie každý, ale pochváliť už nie – spravili na mňa Dáni. Milí a priateľskí ľudia, ktorí vždy keď som potreboval s niečim poradiť boli veľmi ochotní a usmievaví. Dokonca aj polícia na letisku, keď som čakal v odbočovacom pruhu na kolegu, ktorému meškalo lietadlo, mi slušne povedali, kde môžem zaparkovať a počkať na neho. V Kodani som tiež nechtiac zarobil 50 dánskych korún pri hre na heligónku pred jednou krčmou v Christianii, to je už ale iný príbeh na ďalší text.

Južne na ostrove Amager vyrastalo nové sídlisko Ørestad. Na jeho konci je bránička. Za touto bránou sa nachádza 16 tisíc hektárov prírodnej rezervácie. Nájdete tu polia, močiare, lesíky, potôčiky a na konci aj baltické more. V obrovských ohradách nájdete ovce, kozy, kone, dobytok. V jeden podvečer som sa tu vybral trénovať na heligónke a čoskoro som mal aj dve kravské poslucháčky, ktoré si prišli vypočuť pieseň “A kdze idzeš Heľenko”. V močiaroch sa zasa nachádza veľké množstvo vtákov. Je tu zriadená i drevená pozorovateľňa. V lesíkoch sa dá jazdiť i na koni. Rezervácia je popretkávaná úzkymi asfaltkami, takže aj cyklisti si prídu na svoje. V mori nájdete surferov s padákmi, ktoré ich poháňajú pomocou vetra. Vraj sa to volá Kiteboarding, ako som sa práve dočítal. V rezervácii sa nachádza aj prírodná škola pre deti či viacero ohnísk.

V jednu voľnú nedeľu som sa rozhodol stráviť tu celý deň. Okružná pešia cesta mi trvala približne osem hodín. Počas nej som prechádzal povedľa polí, ohrád, cez lesíky, pomedzi močiare a napokon som sa aj namočil v mori, nakoľko je pravdou že v mori som bol naposledy pred 20 rokmi.

Práve z tejto prechádzky Vám prinášam fotoreportáž. Na záver vyslovujem uznanie nad tým, že niektoré krajiny si svoju zem vážia a vyčlenia takýto priestor prakticky hneď vedľa svojho hlavného mesta pre takúto rezerváciu. Nejedno oko developera by na Slovensku zaplakalo.