Cieľom životného snaženia nemá byť len zabezpečenie si základných potrieb na prežitie, čo sa žiaľ v poslednej dobe stáva bežnou realitou. Človek má žiť a nie len prežívať. Čo to ale znamená že človek žije a kde má bohatstvo? Vystrelí pri narodení človeka štartovacia pištoľ pri ktorej sa spustia stopky a čaká sa, kedy práve narodený zarobí svoj prvý milión? Niekoho azda lákajú aj tieto návnady a skutočne v nich vidia prikázaný smer jazdy životom. Keď Paľko Chrťan z Kysáča hovorí o bohatstve, neukazuje drahé hodinky, dokonca ani nemá auto. „Svoje bohatstvo mám tu“, hovorí a priloží si päsť k hrudi. Áno – bohatstvo je v tom, keď človek rozvíja svoje dary a nimi obohacuje svoje okolie.
Je maliarom, rezbárom, kuchárom – spomína na to, čo so svojim remeslom prešiel, s koľkými ľuďmi sa spoznal, pozhováral s koľkými si zaspieval. Maľuje najmä obrazy z Dolnej zeme, život na dedine, ľudí v krojoch, taktiež vyrezáva umelecké obrazy do melónov či tekvíc.



Raz mi píše: „Staňo budem mať tento rok 60 rokov a rád by som kým sa dá prišiel na Slovensko poukazovať ľuďom svoje obrazy“. Dal som prísľub, že určite niečo vybavím. Jednota slov a činov – to robí muža mužom a preto som mu o pár dní oznámil, kedy sa bude konať michalský jarmok v martinskom skanzene a pozval ho na pár dní k nám.
Prišiel autobusom z Nového Sadu. Privítali sme ho po slovansky – chlebom, soľou a domácou pálenkou. Za týchto pár dní sme chceli stihnúť poukazovať mu čo najviac z okolitých krás. U nich nie to riadnej hory, len samá rovina a pole. Na druhý deň sme sa vybrali na skalu nad dedinou, potom do Rozprávkova na Kramariskách, kde sme sa okúpali v studenej horskej vode. Paľko nás prekvapil, že šiel tiež do vody i keď to bola jeho prvá skúsenosť. Nechýbali ani furmanské halušky v Jánošíkovej krčme, či posedenia u priateľov. Kamaráti ho vzali aj obzrieť si miestny kostol. Veľmi ho zaujímalo domáce pečenie kváskového chleba.



Ďalší deň už bol v pláne jarmok – za rána sme naložili Škodu 1203 chlebmi a obrazmi a vydali sme sa do Martina. Paľkovi dali miesto inde ako nám – k remeselným výrobcom. Tu si pri dreveničke rozložil svoje obrazy. Mnoho ľudí sa pristavovalo, niektorí dokonca na jeho obrazoch spoznali svojich príbuzných. Viacerí z návštevníkov už boli osobne na Dolnej zemi. Po návrate sme ešte spolu popásli kozy a pozval som ho aj do „hornej krčmy“ vo Valaskej Dubovej.
Ďalší deň som šiel pracovne do Brna a Paľko šiel na gazdovstvo Škradné do Vysokej nad Kysucou, kde ho už čakala Peťa. Pripravila pre neho vychádzku na koni a večerný program spolu so starostom a ďalšími z folklórnej skupiny „Zbojníci z Lúpežova“, ktorí hosťa privítali v krojoch. Zhovárali sa, zabávali a spievali pri tónoch heligónky. Medzičasom som sa vrátil z Brna a pridal sa k nim.




Na druhý deň ho privítali na obecnom úrade, kde dostal množstvo darov a publikácii o obci Vysoká nad Kysucou, on zas nechal p. Starostovi obraz na pamiatku. Autobus do Nového Sadu stihol akurát. Ďakujeme za toto milé vzájomné obohatenie a vidíme sa nabúce – či už na Slovensku, v Srbsku, alebo hoc aj niekde inde…
Stanislav