Druhý december je dňom, kedy sme oficiálne ukončili tohtoročné hospodárske a budovateľské práce. Škrtám posledné body – „zalátať aby nesnežilo do stodoly“ a „spraviť boxy kozám“. Začína nové obdobie, predovšetkým vzdelávania sa z knižiek, jednu o Ľudovítovi Štúrovi som práve dočítal, ešte mám rozčítanú Politickú ekonómiu a čakajú ďalšie tituly. Nedávno som na meniny dostal knihy o Ľuďoch, krajine a poľnohospodárstve, ale tiež o pestovaní jačmeňa, pšenice ale tiež pútavé písanie o vývoji planéty Zem. K Slnovratu pribudnú knihy o píšťalách a fujarách a o spracovaní kože. V zásuvke tiež čaká kniha o V. Clementisovi a V. Mináčovi, ktorá vyšla tento rok. Pred prešťukávaním Instagramu či TikToku preferujem tento spôsob trávenia voľného času vo vnútri. Asi najväčším počinom tejto zimy bude spracovávanie videodokumentu o dolnozemských Slovákoch z našej cesty do Báčskeho Petrovca i Selenče.
Zabezpečiť krmivo i podstielku
Táto jeseň bola pomerne nabitá od začiatku až do konca, až do stridžích dní. Zo začiatku bolo potrebné doplniť zásoby krmiva, sena a slamy. Samozrejme, kosilo sa až do nejakej polovice októbra, občas sa páslo za potokom, pokiaľ to počasie dovolilo. Doviezli sme 300 kg jadrového krmiva, slamu na celú zimu ale tiež seno z oravskej strany kopca, nakoľko minulý rok nám nami dorobené seno stačilo len do marca a zháňali sme až na poslednú chvíľu. V našich zemepisných výškach a šírkach sa na trávu čaká. A keď aj jarná tráva vyrastie, koza nemôže fungovať len na nej, musí aj tak dostávať aj suchú stravu. Kŕmenie výhradne jarnou trávou spôsobuje ťažkosti s trávením a namiesto kozích bobkov vypadávala len akási nespracovaná zelená pasta.
Pozbierať úrodu zo záhrad
September (jaseň) a október (rujeň) sú tiež časom zberu úrody. Prvé šli von zemiaky. Úroda nič moc. Pamätáme si do akej pôdy, alebo skôr plastelíny sme ich v máji sadili a preto sme sa ani nečudovali. Svoj desiatok si tiež vybrali hlodavce, ktoré sa u nás držia už druhým rokom. Vyzbierali sme dve a pol vrecia. Ďalšie dve sme museli doviezť v rámci vzájomnej pomoci z gazdovskej obrody. Nasledoval zber repy, tekvíc, cukiet , kvaky, kalerábov a ďalších potravín, z ktorých budeme variť v zimnom období. Tohto roku sme vyskúšali aj uskladnenie do piesku a zatiaľ sme spokojní.
Plniť plány a spracovať aspoň jednu kožu
Keďže začiatok jesene bol pomerne teplý, rozhodol som sa splniť ďalší bod z plánu a spracoval som kože z capa a dvoch kozliat. Výsledok bol tentokrát uspokojivý. Ešte z nich niečo ušiť. Tiež sme pokračovali v kúpaní a člnkovaní sa na Liptovskej Mare. Tento október bol výnimočný i o ďalšiu skúsenosť. Poprosili ma o pomoc pri výučbe na heligónku, nakoľko v jednej Základnej umeleckej škole ochorel učiteľ. Ponuku som samozrejme prijal a bola to príjemná skúsenosť, ktorej som však musel uspôsobiť i hospodársky rozpis prác.
Nová mechanizácia uľahčí prácu
Doplnili sme našu strojnotraktorovú stanicu o rotavátor a dvojpluh. Tento rok sa nám podarilo okrem kosenia vodojemu dostať do správy aj ďalšie dve zeme. Náš plán bol začať pestovať obilniny pod horou a zemiaky s cenakom na druhej zemi. Avšak zem, ktorá nebola dlho obhospodarovaná, v kombinácii s tým, že som oráč-začiatočník, absolútne nebola pripravená na okamžitú sejbu. Pod horou sa mi aj podarilo zlomiť pluh, ten je našťastie už opravený. Trsy trávy a ich koreňový systém držali tak veľmi pokope, že zem sa obracala vo veľkých kusoch. Bolo by dobré prejsť takú zem pred oraním ešte diskovými bránami, aby sa prerušil koreňový systém. Nešlo mi ani hádzať brázdu hore kopcom, nakoľko zem hneď spadla do pôvodnej polohy. Nevadí, máme čas. Necháme pôsobiť prírodu, na jar to prebehneme ťažkými bránami a rotavátorom. Aj tak bola jeseň natoľko nabitá, že by ani nebolo kedy siať či ďalej upravovať zem.
Prašná rekonštrukcia
Na prelome októbra a novembra sme sa dali do najmenej príjemnej práce roka. Aj preto sme ju skoro rok odkladali. Aby nám nebola zima, drevenicu máme izolovanú zvnútra minerálnou vlnou. Vnútorné steny sú niekde z OSB dosiek, niekde zo sadrokartónu. Robili sa to rok po roku, takže kým sme prišli na to, že nemáme záujem o sadrokartón, tak niektoré izby už sú z neho. Konštrukcia však nebola vhodne urobená, namiesto stenového bol použitý stropný profil, navyše kotvený len dolu a hore na cca troch metroch. Pri vypchávaní spár zvonku sa nám spravili praskliny, z rohu fučal studený vzduch. Už nehovoriac o tom, že spára bola vedená v jednej výške, lebo vraj to za skriňou aspoň nebude vidieť. Rozhodli sme sa opraviť aspoň polovicu izby – tú s vypuklinami. Chcelo to rozobrať sadrokartón (hľadanie šróbov s magnetom trvalo skoro celý deň), vybrať izoláciu, opraviť a riadne ju ukotviť, pozbierať veľké množstvo izolácie, ktorú som do steny napchal zvonku a ktorá spôsobila vypukliny, bolo toho na tri vrecia. Ďalej ukotviť profily o stenu, aspoň na dvoch miestach. Nasledovalo doplnenie ďalšej vrstvy izolácie. Keď už to je otvorené, nech sa spraví, čo sa dá. Nasledovala spätná montáž sadrokartónu, niekde sa použil pôvodný, niekde nový. So všetkým čo k tomu partrí, vrátane prestojov pri sadrovaní to zabralo celý týždeň. Bola to práca pomerne prašná a hlavne v neporiadku. Boli sme nesmierne radi, že sme si mohli prečiarknuť položku „opraviť sadrokartón“.
Starostlivosť o TAZ 1500
Naša TAZ-ka sa po náročnej ceste do Vojvodiny dočkala údržby i opravy. S druhým rozdeľovačom šľape ako predtým. Opravený je tiež pedál spojky, ktorý sa veľmi pomaly vracal. Príčina nebola v hadičkách, ako si niektorí mysleli, ale v chýbajúcej pružinke. Vďaka Ďurovi – bývalému sanitkárovi teraz oveľa rýchlejšie prídeme na to, kde je chyba. Auto pozná do šróbka, vie čo treba robiť. Aj pokiaľ ide o opravu, ale aj pokiaľ ide o predchádzanie problémov – správnu a pravidelnú údržbu. Snažím sa pri ňom čo najviac o aute naučiť. TAZka nám slúžila celú jeseň. Rozviezla množstvo zemiakov, priviezla slamu, stavebné rezivo, vyviezla stavebný odpad. Tiež nás sprevádzala na niekoľkých jarmokoch, plne naložená pečivom. Vždy keď s ňou zaparkujem do dvora, potľapkám po palubnej doske a vyslovím „Chvála ti za pomoc a šťasný návrat“. Toho času je už zazimovaná aj keď to je tiiež špeciálna kapitola. Valaská Dubová je dedina v kopcoch. Všetko je tu šikmo, ani pivo si normálne nenalejete. Keď chcem s TAZkou chodiť po dvore, nesmie byť blato. Lenže to by nemohlo tri týždne pršať. Potom od pondelka 20. novembra prestalo. Vo štvrtok začalo aj primŕzať. To som hneď využil a pooral som našu záhradu. Tá čakala ako posledná. Dobre som urobil, lebo po blate hneď prišiel sneh. V ten deň som skúšal preparkovať aj TAZku, len auto hádzalo dole dvorom, nie a nie dostať sa na správne miesto. Má zadný náhon, no motor vpredu. Vzadu je ľahké. Vravím si, že pár dní počkám až to primrzne a skúsim znova. Lenže začal padať sneh a to čoraz viac. To auto som potreboval dostať na iné miesto za každú cenu, nakoľko miesto po ňom sa uvoľní pre osobné auto, ktoré v čase zimnej údržby ciest nenechávam pred bránkou. Uvažujem o potiahnutí traktorom, no napokon som po šaškovaní po dvore dostal nápad použiť reťaze. Tie nám ochotne požičala naša dobrá spoluobčianka Jaroslava. Zámer vyšiel, auto bolo na mieste, ešte prikryť plachtou, vybrať autobatériu. Tú som hneď vybral aj z traktora. Chvála vám za službu v tomto roku.
… aby nesnežilo pod strechu
Práce sa končili v stodole. Keďže minulý rok nám splesnivela asi tretina sena, tohto roku sme chceli čo najviac zamedziť jeho poškodeniu. Stačil mierny vietor so snehom a snežilo nám priamo v stodole. Strecha zvonku totiž nebola riadne podbitá a tak nám všetko fučalo priamo dnu. Od strechárov som sa naučil ako si pomôcť, ako zapchať dieru, keď môžeme ukotviť len jednu dosku. Vyriešili to pomocné hranole, do ktorých som zakotvil ďalšie dosky, aby som mohol upchať celú medzeru. Odvtedy fučalo, snežilo – a v stodole sucho. Poslednou akciou bolo zhotovenie samostatných bytových jednotiek pre kozy. Koza – tá je často horšia od človeka. Buduje si hierarchiu na sile. V krmítku je síce dosť pre každého, ale ty žrať nebudeš. Zdĺhavé tiež bolo večerné kŕmenie jadrom, kedy musela každá koza vyjsť z maštale, najesť sa a pustiť ďalšiu. Takto dostanú do misiek a je vybavené – teda aspoň teraz, keď nedojíme. Vyzerajú spokojne, každá si leží vo svojom bytíku, nemusia sa pretláčať o stravu, každá sa v kľude naje. Kozy sme tiež zredukovali na rozumnejší počet a v budúcnosti máme v pláne investovať do lepšej genetiky.
Plán splnený, čaká nás čas čarovný
V banke sa ma občas pýtajú či nechcem investovať. „Ale ja investujem vo veľkom“, odpovedám – „opravil som stodolu, sú v nej kozy, teraz som kúpil traktor, pluh,….“. Priečinkami pre kozy ukončujeme pomerne úspešný hospodársky rok. Bol predovšetkým plný veľkých investícii do mechanizácie, dôsledného plnenia plánov a obhospodarovania nových pozemkov. Niektorú techniku už ovládame, niečo sa ešte musíme doučiť, ale časom to pôjde. Úroda zemiakov mierne sklamala, ale prijali sme to. Teraz nastáva krásne obdobie čakania na Slnovrat, viac stretnutí s priateľmi, posilňovania tela, viac čítania i písania a celkovo duševnej práce.
Ďakujem . Mám sa čo učiť .
Prajem veľa síl a tvorivej energie .