Ak sa povie „pôvodný sviatok predkov“, často sa v literatúre objavuje poľské slovo „Dziady“, teda poľská obdoba našich „Dušičiek“. Na internete som si všimol, že u našich severných susedov sa tento sviatok pomerne aktívne oslavuje aj v kruhu, v skupine. Raz som si zaumienil, že by som sa takéhoto obradu v Poľsku rád zúčastnil.
Našiel som si kontakt na skupinu Chram MIR – Rodzimowiercy Słowiańscy ZWRP RÓD, ktorá sa nachádza nie až tak ďaleko od hranice, navyše v miestach, kde som v rokoch 2017-2018 strávil niekoľko týždňov pracovne v neďalekej oceliarni.
Náš zámer byť hosťami nám „gromada“ odobrila a tak sme v sobotu 8.11 vyrazili na sever. Schádzali sme sa ešte za vidna, precvičovali sa spevy, chystal oheň, pripravovali obetiny i oltár. Po zotmení vytvorením kruhu, očistením priestoru a zapálením ohňa začali obrady. Hovorilo sa k Bohom, silám. Po každom hovore sa do ohňa vkladala obetina. Nasledovali hovory k predkom, volanie na ich slávu. Každý v kruhu povedal niečo k predkom a následne vlial obetnú medovinu buď do Ohňa, alebo do Zeme. Obrad viedol žrec Bartosz Zawadzki, s ktorým som pre vás spravil krátky rozhovor.
Stanislav: Tento rok sme sa stretli na sviatku predkov – Dziadów ako vy v Poľsku hovoríte. Môžeš mi priblížiť vaše kolo roka? Ktoré sviatky spoločne slávite?
ž. Bartosz: Ako spoločnosť oslavujeme počas roka približne 10 sviatkov. Patria sem všetky slnečné sviatky, Jarné Hody počas jarnej rovnodennosti, sviatok Kupaly počas letného slnovratu, Chválenie úrody okolo jesennej rovnodennosti a Štedré hody počas zimného slnovratu. Okrem toho má spoločnosť potrebu vykonávať rituály pre konkrétne božstvá: Velesa, Perúna a Mokošu. Navyše si uchovávame aj pamiatku našich predkov – oslavujeme Dziady, rituálne im adresované. Raz alebo dvakrát počas temného obdobia (Blúdiace Dziady pre blúdivé duše a Rodové Dziady, zamerané na našich priamych predkov), a vždy aj Jarné Dziady (obdobne ako naše Turíce, pozn. prekladateľa), ktorý uzatvára „obdobie Dziadov“, počas ktorého sa modlíme k bohom za znovuzrodenie duší predkov v rodine. Náš kalendár sviatkov je verejne dostupný na našej facebookovej stránke.
Stanislav: Prečo si ctíš svojich predkov? Aké význam a cieľ má pre Teba tento sviatok?
ž. Bartosz: Kult predkov je priamym dôsledkov viery v čiastočnú reinkarnáciu – znovuzrodenia sa časti časti duše (múdrosti predkov) v rámci vlastného rodu. Teda pradedo sa môže čiastočne zrodiť v pravnukovi. Sme tu vďaka nim a zaslúžia si preto našu úctu a jej prejavovanie má vplyv na náš každodenný život. Predkovia môžu napomáhať rodu a blahobytu rodiny.
Ja osobne si ctím predkov z vďačnosti za to, že môžem žiť pod týmto nebom.
Počas sviatku Rodových Dziadov, počas ktorých sme mali tú česť vás hostiť sme sa zišli, aby sme pohostili duše predkov, ktoré v tomto čase majú možnosť nás navštíviť. Privolávame ich spomienkami a hostíme ich stravou, aby sme vytvorili priestor, v ktorom môžu stráviť čas s nami.
Stanislav: Ako prebiehali obrady Dziadov? Aký bol ich obsah a postupnosť? Na akom základe?
ž. Bartosz: Začína sa návštevami na hroboch našich blízkych. Každý to robí robí po vlastnej osi. Potom prichádzame na slávnosť, aby sme pri Svätom Ohni za pomoci Bohov pozvali svojich predkov na spoločnú večeru – čiže hostinu. Pokiaľ ide o samotnú prípravu, vieme čo k tomu potrebujeme (drevo na obetný oheň, oltár atď.) takže o všetko sme sa postarali spoločne.
Precvičili sme piesne a keď sa zotmelo, začali sme so samotnou slávnosťou. Po zakončení obradov sme otvorili hostinu počas ktorej sme všetko presťahovali pod strechu, kde sme spomínali na históriu našich predkov, hovorili sme o nich i s nimi.
Stanislav: Ktoré prvky na slávnostiach Dziadov nesmú chýbať? Čo je najdôležitejšie?
ž. Bartosz: Nedá sa povedať, ktorý prvok je viac alebo menej dôležitý. Všetky sú potrebné. Je potrebné rozpáliť Svätý Oheň, ktorý je prostredníkom medzi svetmi, dôležité je poprosenie Bohov o priazeň a dôležité je obrátiť sa na Predkov a ich dobré privítanie. To všetko sa skladá v jeden celok.
Stanislav: Môžeš našim čitateľom povedať aké jedlo sa obetuje ohňu a aký je jeho duchovný význam? (Mak, kaša, orechy,…)
ž. Bartosz: Symbolické obetiny, ktoré prinášame majú za cieľ ukázať naše zámery Bohom a podelenie sa s nimi o to, čo vlastníme. Vyberáme také obetiny, o ktorých vieme že ich prinášali Bohom naši predkovia a v časoch predkresťanských boli považované za „bohaté dary“ – obetované v svätyniach. Prinášame taktiež prírodné predmety, ktoré dnes symbolizujú bohatstvo a blahobyt.
Vyberáme také obetiny, ktoré sú nejakým spôsobom previazané s Bohmi a Predkami. Napríklad poznajúc ľudovú symboliku maku, ponúkame ho Velesovi. Predkom prinášame jedlá, ktoré vychádzajú z tradície: lejeme vodku, konkrétne počas tohto sviatku im „podávame“ kašu s medom a orechami a tiež kutiu – čiže kašu alebo pšenicu s makom, medom, neraz aj sušeným ovocím a podobne. (Kutia je tradičné slovanské rituálne / symbolické jedlo – pozn. prekl.)
V zásade obety závisia od toho, Komu sú určené, v akej intencii/kontexte, od symboliky daného daru (napríklad etnograficky obilie a kaša z neho symbolizujú uchovanie života, plodnosť a hojnosť) a tiež od ročného obdobia (dostupnosti surovín).
Stanislav: Život Rodnovercu určite nie je obmedzený iba na spoločné stretnutia pri dôležitých sviatkoch. Čo znamená byť Rodnovercom v každodennom živote?
ž. Bartosz: Byť „rodnovercom“ znamená vnímať slovanský obraz sveta, ktorý vyplýva z tradície a ľudovej kultúry odovzdanej nám cez Predkov. Rodnoverci sa starajú o pokračovanie viery našich predkresťanských Predkov, prispôsobujúc ju dnešnej dobe. Z tradície predkov vyplýva, že božské a ľudské sa prelína a neexistuje hranica jasná hranica.
Byť rodnovercom je vec na každý deň a nie „od sviatku do sviatku“. Ctíme si každý deň, rodinu, máme kazdodenné rituály spojené so životom a smrťou človeka i s fungovaním rodiny.
Pokiaľ ide o Dziady – i keď sa ako spoločenstvo schádzame na spoločnej hostine, každý je povinný pripraviť si večeru s predkami vo svojom dome. Také „domáce udalosti“ duchovného angažovania máme každý deň. Rodnoverectvo ponúka tiež určitý spôsob myslenia čo sa prenáša do našich životných priorít, volieb a každodenného fungovania.
Stanislav: Vaša organizácia je oficiálne zaregistrovaná v krajine. Aké zmeny alebo nové možnosti vám to prinieslo? Ako vyzeral proces registrácie a aké boli požiadavky?
Tiež ma zaujíma ako ste zriadili toto obradné miesto v lese. Je toto miesto oficiálnym obradným miestom?
ž. Bartosz: Ako spoločenstvo (gromada) MIR sme fungovali na základe ústavného práva na slobodu vierovyznania, ale neboli sme uznaní ako organizácia. Po zaregistrovaní združenia, do ktorého sme vstúpili a vytvorili sme Chrám MIR sme získali určitú právnu ochranu. Samotný proces bol z nášho pohľadu výsledkom mnohoročnej spolupráce niekoľkých podobných neformálnych skupín, ktoré si stanovili spoločné ciele a metódy činnosti, vypracovali stanovy a prispôsobili ich požiadavkám ministerstva. Po vydaní rozhodnutia o registrácii zväzu sme mohli získať právnu subjektivitu a dnes môžeme ako jednotka náboženského zväzu okrem iného legálne kúpiť alebo prenajať pozemok používaný na vykonávanie kultu. Z administratívno-právnej stránky fungujeme formálne na rovnakej úrovni ako iné zväzy, združenia či firmy.
Čo sa týka nášho obradného miesta – nie, nepatrí nám, hoci v ňom vykonávame obrady so znalosťou a súhlasom mesta už 10 rokov. Usilujeme sa o získanie pozemku na sakrálne účely, ale je to právny proces, ktorý si vyžaduje veľa času.
Stanislav: Ako vyzerá štruktúra náboženského zväzku, ktorého ste súčasťou?
ž. Bartosz: Náboženský zväz Poľských Rodnovercov ROD je celopoľskou rodnovereckou komunitou, zaregistrovanou štátom ako náboženský zväz. Štruktúra ROD-u je viacúrovňová, no zároveň veľmi prehľadná.
Na úplnom vrchole sa nachádza Wiec, teda celopoľské zhromaždenie všetkých plnoletých členov Zväzu. Wiec prijíma najdôležitejšie rozhodnutia – od zmien v stanovách až po ustanovenie ústredných orgánov.
Druhým ústredným orgánom je Staršina, čiže skupina zástupcov jednotlivých jednotiek, ktorá sa zaoberá bežným vedením záležitostí Zväzu. Nad správnosťou fungovania dohliada tiež Dozor – kontrolný orgán, ktorý stráži súlad činnosti so zákonom a so stanovami.
V rámci Zväzu fungujú miestne spoločenstvá, ako sú Chrámy (s právnou subjektivitou), Hniezda, a tiež rádovo-duchovné jednotky, ktoré pôsobia na území celého štátu. My – ako Chram MIR – sme jednou z takýchto miestnych jednotiek, ktoré fungujú na princípe samosprávnosti, no zároveň podľa spoločných stanov a zásad viery.
Takýto model nám poskytuje veľkú autonómiu v každodennom fungovaní, a zároveň zabezpečuje spoluprácu a jednotu celej celopoľskej komunity. Vďaka tomu môžeme pôsobiť lokálne, ale aj podieľať sa na živote celého Zväzu ako plnohodnotná jednotka.
Stanislav: Ďakujem za rozhovor a možno sa niekedy vidíme aj u nás na Slovensku
ž. Bartosz: Taktiež dúfam
Fotografie: goth.arts
